Dnešný svet konzumu, dát a sociálnych sietí je plný ľudí, ktorí si vybudovali svoju popularitu na základe svojho výzoru, či nadštandardného životného štýlu, ku ktorému vzhliadajú masy najmä mladých ľudí. Sú to ľudia, ktorí ničím neprispievajú k rozvoju spoločnosti a vytvárajú okolo seba falošné pozlátko úspechu a sympatie. Človek obdivujúci tieto fenomény doby si často ani neuvedomuje, že jeho pozornosť je sústredená na povrchnosť. Pritom existujú ľudia, ktorých činnosť je omnoho viac hodná záujmu, rešpektu a v neposlednom rade i finančného ohodnotenia. Títo ľudia však tvoria len pozadie pre tých na výslní.
Sociálne vrstvy existujú v spoločnosti od nepamäti. Šľachta a členovia bohatej aristokracie boli počas celej histórie skupinou, ktorá si udržiavala rešpekt a obdiv obyčajného ľudu. Pokrytecky vyžadovala úctu slabších, pričom touto skupinou najviac pohŕdala. Neskôr, s príchodom prvých médií ako tlač, filmy či prvé televízne programy nastala éra Hollywoodu, večierkov elít a predvádzania bohatstva či prestíže, čo z opäť úzkej vrstvy vyvolených robilo idoly pre celý svet.
Pravdepodobne každý z nás zažil situáciu, ktorá pripodobňovala tieto dva svety a v ktorej sa nadradené správanie neúmerne stretávalo s našim úsilím. O to častejšie, ak sa pohybujete v módnej sfére. Preto kolekcia nachádza istú paralelu medzi svetom dnešným a tým minulým.
Výraz vyhynutie môže pôsobiť mierne expresívne, avšak nie je to zámerom. Ľudí v dnešnej dobe už nemôže veľa vecí zaskočiť či pobúriť. Sme svedkami nezastaviteľného informačného prúdu, prívalových vĺn fotografií, videí, článkov, chatovacích skupín a nevieme sa už pre nič nadchnúť, trpezlivo venovať pozornosť činnosti, ktorá nás napĺňa. Bezducho sledujeme a komentujeme životy iných, zatiaľčo tým našim venujeme iba útržky času.
Čo sa dá teda považovať za zbytočnosti, ktoré si zaslúžia zánik? Nekonečnú snahu o vytváranie klamlivého obrazu o sebe samých, neutíchajúcu chamtivosť a honbu za povrchnou krásou či obdivom, a povyšovanie sa nad ostatných bez vnímania vlastného zázemia či obmedzení. Instagramový influencer zarába tisíce len na propagovaní samého seba, zatiaľčo vedec, ktorý roky študuje a skúma niečo skutočne podstatné dostáva minimálnu odmenu.
Je na čase uvedomiť si, že tento hodnotový systém nie je v poriadku a obrovské množstvo informačných dát môžeme považovať za zbytočnosť.
V minulosti, v čase priepastných rozdielov medzi bohatstvom najvyšších vrstiev a najchudobnejšieho obyvateľstva bola možnosť kvalitného odievania len pre ozajstné elity. Ručne vyrábané textílie, výšivky či iné ozdoby boli pre chudobného sedliaka nedosiahnuteľnou predstavou. Po priemyselnej revolúcii, kedy sa celý proces výroby zjednodušil a ceny klesli, bol tovar prístupný oveľa väčším masám ľudí. Tento stav pretrváva dodnes, avšak umelecký ráz sa pod tlakom kvantity často vytráca a haldy nekvalitného dizajnu sa stávajú lacnou formou sebaprezentácie.
Silné reťazce s fast-fashion módou majú okrem negatívneho dopadu na našu planétu aj nepriaznivé vplyvy na naše hodnotové rebríčky a nútia nás byť otrokmi vlastných šatníkov s meniacimi sa trendami. Pri súčasnom rastúcom blahobyte populácie, by si mohla už väčšina západného sveta dovoliť chodiť v róbach Márie Antoinetty alebo navštíviť aspoň raz za čas salón Charlesa Fredericka Wortha. V neposlednom rade by nakupovanie len skutočne kvalitnej módy prospelo módnym dizajnérom a lokálna ekonomika by bola o to silnejšia.
Ako však zmeniť myslenie konzumentov a prinútiť ich k zamysleniu sa nad vlastným nákupovaním a jeho dopadov? Tento problém sa stane onedlho globálnym pretože súčasná tendencia prestáva byť udržateľnou. DAMSON začína teda od seba a tvorí pre ľudí s rovnakým pohľadom.